Boj s laktačnou krízou!

Boj s laktačnou krízou!

Miuška bola od malička malilinka veľký jedák, keďže som od jej narodenia mala veľa mlieka, stíhala som aj mraziť do zásoby. Laktačná kríza nás ale v jej 3 mesiacoch aj tak neminula. Jasné, že som si poplakala od strachu, že prídem o mlieko, ale zvládli sme to..

Dostala som radu, aby som Miuške vždy, keď som jej chcela dať cumlík (mala ho naozaj iba pri zaspávaní, po kojení pár krát denne, keď už som vždy po 45 minútach “dudlovania” potrebovala fakt pauzu), namiesto dudlíka ponúkla prsník…poviem vám, že po prvom dni aplikovania tejto rady som sa večer “zrútila” a Martinovi povedala, že kašlem ja na celé dojčenie, keď to pôjde, tak to pôjde, ale keď nie, tak sa budem musieť zmieriť s tým, že raz denne bude Miuška dostávať umelé mliečko, keď sa mi minie namrazené moje materské. Problém bol u nás totiž v tom, že celý deň a noc v pohode, ale presne večer o 17tej hodine jej proste už nestačilo a po kojení začala strašne úpenlivo plakať a ja som vedela, že je ešte hladná, tak som jej rozmrazila a dala z fľašky docucnúť pár ml, podľa toho, koľko potrebovala…

..si viete predstaviť, čo som si vypočula po popise nášho rituálu, že fľaška, cumlík (btw. cumlík dostala až v 8.-9. týždni, dovtedy som bola všetko ja )…áno..ja som na vine, že mám menej mlieka :/ stále sa mi to v hlave vynáralo a riešila som to sama so sebou…ako som zlyhala a podobne..Viete, odvšadiaľ keď počúvate, ako to je prirodzené, ako to každej mame ide a podobne, potom máte v sebe obrovskú zlosť a pocit zlyhania, že vy máte zrazu nejaký problém…laktačnými poradkyňami by mali byť IBA ženy, ktoré si prešli laktačnou krízou, pretože to nikdy žiadna iná bytosť nepochopí…vaše pocity, zúfalstvo, strach, zlyhanie…všetko sa vo vás mieša a v kombinácii s popôrodnými hormónmi je to teda sakra masaker…našťastie u mňa toto trvalo iba pár dní…

Po mojom dni pokusu byť dudlík, fľaša, mama, žena, človek…som si po preplakanej noci povedala dosť…takto to nemá byť..ja musím byť spokojná a šťastná, kvôli nej…kvôli našej malej Miuške, ktorá je úplne ukážkové dieťa, ale keď je hladná, tak je hladná teraz a nemá čas čakať, kým sa “dorobí” mliečko…tak som sa vrátila k môjmu systému, že  o piatej popoludní dostane rozmrazené mliečko na “doťuknutie”, len nech mi chúdiatko tak úpenlivo neplače, že je hladná..vždy som ju ale najprv nadojčila, koľko sa dalo 🙂 No a zázračne som každý deň zohrievala menej a menej a menej mliečka a po asi 2 týždňoch (možno aj menej) sme zrazu znovu fičali ako jedno telo, jedna duša…koľko ona potrebovala, toľko maminka “vyrobila” 🙂 Nikdy neochutnala umelé mlieko, i keď som bola vnútorne zmierená s tým, že tá situácia nastať môže.

Veľmi ale za to vďačím môjmu manželovi Martinovi (preto aj tá úvodná fotka Martina s Miuškou)..vytvoril mi tak úžasné pokojné prostredie doma, že som naozaj mohla s Miuškou vegetiť a o nič sa nestarať..vždy keď prišiel z práce, tak poupratoval a mohla som len tak vylihovať s dcérkou “koža na kožu”. Ďakujem tiež noseniu v šatke, bordelu  v domácnosti (priority 😉 ),  môjmu psychickému zmiereniu sa s tým, že keď to nepôjde, tak to nepôjde, nájdeme inú cestu…ono, keď žena stále úpenlivo myslí na to, že musí dojčiť, lebo proste MUSÍ, tak to najust nepôjde :/ A aby som nezabudla na senovku a benedikt…dve zázračné bylinky, ktoré podporujú tvorbu mlieka..tiež som ich užívala..

No a teda od tejto našej nepríjemnej skúsenosti to už potom išlo ako po masle a ide doteraz 😀 Miuška má skoro 2,5 roka a stále sa vytrvalo dojčí ( niekedy až vytrvalejšie, ako by som si predstavovala) a teda absolútne nevyzerá na to, že by sa plánovala odstaviť, potvorka..i keď maminka by už nenamietala, keby sa trebárs dojčí iba ráno, na obed, večer pred spaním a raz v noci…ona si pocuckáva celý deň ako z “piňakolády” 😀 😀 😀

Maminy…naozaj majte na “háku”..neriešte, čo bude, ak bude…všetko je tak, ako má byť..keď sa to nepodarí s dojčením, svet sa nezrúti…lepšia mama nie je tá, čo najdlhšie dojčí..nie sú to nejaké preteky 🙂 Ak nastane problém, obráťte sa na laktačnú poradkyňu, ona vám poradí, čo bude vo vašej situácii najlepšie…hlavne, nič nerobte nasilu..ona vám poradí a vy vyskúšajte, ak vám niečo bude spôsobovať ešte väčší stres, pýtajte si ďalšie rady…robte tak ako to cítite 🙂 A hlavne nezabúdajte, že nie ste zlá matka, ak sa vám nepodarí dojčiť..bábätku to viete vynahradiť inými aktivitami 🙂

Drže sa všetky a užívajte si tie najkrajšie mometny v živote, lebo verte mi, prídu ešte oveľa krajšie 😉

Vaša Miriam,

premotivovaná prvomatka 😉

 

 

Ohodnoť Recept

3 Comments

  1. Dobry den Mirka, vedeli by ste mi dat kontakt na nejaku dobru laktacnu poradkynu v Bratislave? dakujem krasne Lucia

     
  2. Akoby som čitala o sebe 😀 veru laktačná kríza bola u nás 4x za celé dojčenie. do roku a pol sme sa kojili aj 18x denne a potom už len 2-3 x v chorobe častejšie…. po 2 rokoch som ju musela odstaviť, keže bola chorá , ja v práci a šla k sestre na prázdniny 🙂 No tie krízy by som doplnila že veľa narobí aj pediater ten moj prvy ma podripaval že to nepojde ze sa mam na to citujem “vyje*at a kupit v prvej lekárni sunar! a pri tom chyba bola kvoli nemu ked mi kazal kojit kazde 2-3 hodiny nie castejsie… a mne mlieko tieklo nadarmo do plienky v podprsenke…denne 4 mokre plienky z ktorých kváralo mlieko. Stačil sedliacky rozum priložiť pri každom zaplakaní a potiahla si kolko chcela a dieťa začalo priberat. Má velmi rýchly metabolizmus podedený a toto jej pomohlo. Čo som sa narevala bola zúfala…. ale stálo to za to…ked bola hladna dostala mliečko a bolo mi jedno kde… Len na slovensku sa pohoršuju že zena koji vonku? na verejnosti? ved dávate dietatu papať a vadí to aj ženám…. ved to kde sme? ked sa dvaja mladí cápu po sebe dobre že nemaju sex to nikomu nevadí… U pediatra (ano toho povodneho – v4m sme ho vymenili za naj pediatricku na svete) som pred poradnou kojila v čakarni do 1roka…prišla mamička s maličkým v rovnakom veku ako moja (6tyzdnov) aj s mužom.. divala sa na mňa mojho muža a na plné usta zahlasila….”že sa niektore ženy nehambia kojit a vytrčat prsia pred cudzími ľuďmi…. ” asi jej vadil moj košík 75G 😀 ale to bravadku som mala decentne schovanú v puse malinkej alebo pod dlanou po odstavení… nijako som to nekomentovala…po polhodke jej maly zacal plakať a m,už jej hovorí daj mu jesť a ona že nie že to ma už studené vo flaške.. napokon vytiahla flašku so studeným dopredu namiesaným UM a kŕmila dieťa… Chviľu som počkala…. a povedala jej, že vidím že vám je malinký hladný, sestrička Vám ohreje mliečko. Tak zazrela po mňe…. a to ma už naozaj anhnevalo a vravím mužovi… ako vidíš to? že sa nehambí krmit dieta na verejnosti… a šli sme akurát do ambulancie tak jej vravím nech nesúdi a neodsudzuje, ja som ju nezavrhlka že ho krmí studenou umelinou…a moje dieta tiež iba papalo, teplé čerstvé mliečko…. Teraz mi moja mladšia sestra čaká prvé bábetko a bude tu pre ňu deň noc, lebo viem aké ťažké je kojiť a zotrvať. Moja cumlík nemala-žuzlala cecok a poviem pravdu bolo to na psychiatriu….. ale to je aj odučanie od cumlika 😀 aspoň máme teraz blizsi vztah , sme ako kamošky 🙂 tak baby len zotrvať…. aj ked je to ťažke…ale ako sa vraví naše največsie lásky si porodíme sami… a tak si zaslúžia kľudné spokojné maminky 🙂

     

Napíš Koment